Minulý týždeň som čakala manžela, prichádzajúceho z roboty, vodverách zo slovami : "Ideme na pohotovosť". Ten si len mlčky zobralnoviny (pochopila som neskôr) a odkráčali sme do auta. Na pohotovosťsme prišli asi o 20:00. Tu som sa ocitla v miestnosti nápadnepripomínajúcej seriál Pohotovosť. Pohotovosť zaberala v danejnemocnici celé prízemie a spolu s cca 100 zamestnancami na danej smene, to vyzeraalo neskutočne chaoticky.
Najprv som sa dostalaku sestričke prvého prijímu, ktorá zistila, či nezomieram a naklepala do počítača základné údaje a ťažkosti. . Počas čakania nariadnu setričku som vyplnila formulár poisťovňou začínjúcich a ukončeným vzdelaní končiacich otázok. To boli informácie, ktoré bolipotrebné na vyfakturovanie mojej návštevy.
Postupne asi o 21:00som sa dostala k sestričke, ktorá mi zobrala, moč a krv na rzbor.Taktiež mi otvorila účet, do ktorého boli zapísané, všetky úkony avyšetrenia, ktoré som absolvovala. Každý pacient ma pridelenúsestričku, ktorá rozhodne o potrebných vyšetreniach a zavolápríslušného lekára, laboranta, či sanitára. Na pohotovosti urobiakaždému rozbor krvi a moču, bez výsledkov žiaden lekár nevydá recept,či nevysloví diagnózu. Rozbor trvá obyčajne okolo 2:00 hodín.
Vtom si ma vyzdvihol sanitár s vozíčkom - striktné pravidlo pohotovosti,pacienti sa prepravujú na posteliach alebo vozíčkoch a odviezol ma nasono. Tam som si počkala na laborantku, ktorá mi hneď vo dveráchoznámila, že hocičo bude vidieť, nič mi nemôže povedať. Informácie ozdravotnom stave môžu pacientovi dávať len lekári.
Poďalšej pol hodine som sa dočkala niekoho, kto ma odviezol naspäť nahlavný príjem. Hlavný príjem je obrovská miestnosť s oválnym barovýmpultom v strede, kde sú písacie stoly a počítače. Po obvode miestnostije asi 50 lôžok, ktoré sa v prípade potreby dajú oddeliť súkromieposkytujúcim závesom. Za každou posteľou sa nachádza krabicagumených rukavíc, resustitátor, elektrický teplomer, váha injekčnéstriekačky a plné šuflíky ďalších náradí.
Okolo 23:00 so sastretla s lekárkou, ktorá už mala k dispozícií výsledky krvi a snímky.Po vyšetrení mi oznámila, že zavolá lekára špecialistu.Lekárkašpecialistka prišla okolo 00:30, prezrela všetky dokumenty a povedalauzáver. Po ňom mi oznámila, že ide zavolať môjmu lekárovi, že čo chceso mnou robiť. Na to som sa zmohla len na poznámku, že je jedna hodinapo polnoci. Ona sa len usmiala a povedala, že na tom predsa nezáleží.Môj lekár rozhodol, že ma majú prijať a on ma príde ráno odoperovapredtým, ako otvorí ambulanciu.
Doma na Slovensku by to celétrvalo 1 hodinu a môj lekár by sa o mojom probléme dozvedel týždeňneskôr z prepúšťacej správy. Pvý krát som sa ako pacient cítilanesmierne dôležito. Stála som za nočný telefonát do súkromiamôjho ambulantného lekára.
V ďalšom príspevku: O tom ako prebiehal môj 16 hodinový pobyt v nemocnici.
