reklama

Amici su blbi pre nas a my pre nich.

My povazujeme americanov za blbych, no oni si maju pravo mysliet to iste o nas. Posudzujem podla vlastnej skusenosti a skusenosti mojich kamaratov slovakov vo svete. Dovod, preco su oni taki blbi som pochopila az po 2.5 roka spoluzitia s nimi ako aj na spatne uvedomovanie si mojich blbosti na zaciatku mojej americkej karieri. A tu su moje sprostosti, ktorymi som otravovala okoloiducich...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)

Hned v den priletu do NYC som sa ubytovala v hoteli (nemala som kde byvat a nikoho som tu nemala), ked som vyplnila vsetky formulare, tak som sa so "vsetkym " co mi dali + moje 3 kufre, odobrala do hotelovej izby predo dvermi som zistila, ze nemam kluc od izby a tak som kufre nechala kuframi a odisla na recepciu povedat co sa stalo. Pani recepcna mi s usmevom povedala, ze to nieco, co mi dala a je na tom moje meno, je karta, ktora sa do dveri zasunie a dvere sa mi otvoria. Zahanbila som sa a odkracala k vytahom. Ked som sa konecne dostala do izby zistila som, ze v izbe nefunguje elektrika, resp. ked stukam vypinacom, svetlo nesvieti rovnako nocne lampy. Odchadzam uplne nahnevana zase na recepciu, kde mi pani v priebehu 10 minut druhy krat ochotne vysvetluje, ze na pravej strane od dveri je miesto, kde sa ta ista karta musi zasunut aby nam fungovala elektrika, tak sa hanbim este viac a myslim si "snad sa viac krat nestretneme".

Druhy den pobytu v USA sa pokusam pouzit metro, metrokartu som si uz kupila a tak sa pokusam dostat sa na metro a prechadzam kartou po vyznacenom pase. Nefunguje, za mnou stoja dvaja rakusaci a maju rovnaky problem, a tak spolocne odchadzame opytat sa pani, ktora nam ju predala, co sa deje. Pani nam ochotne vysvetluje akou rychlostou mame prejst tou kartou po vyznacenom pase, aby bola pre stroj citatelna. Skoda, ze som nastupila do metra, ktore islo opacnym smerom, aj to mi musel niekto vsvetlit.

Myslim si, ze uvodom by trapasov aj stacilo, ale nie, prichadzam na workshop (skolenie), kde nam ochotne ponukaju kavu a ine obcerstvenie, tak pristupim ku kavomatu, kukam nan a nechapem... Rovnako ani dvaja rakusaci so mnou a tak volame americana, aby nam to vysvetlil, tak nam vysvetluje, z tejto krabicky si zoberes kavu vlozis sem, z tejto krabicky vyberies mlieko, vlozis sem, z inej krbicky zoberes salku a vlozis zase niekde tu. Zatvoris a stlacis start. A salka je plna kavy...

Do toho si citam mail, ako moja kamaratka (prisla do USA ako au-pairka) prvy krat pouzivala umyvacku riadu a naliala do nej normalny saponat na umyvanie riadu - o hodinu neskor, bolo v dome tolko peny a umyvacka nefungovala, ze museli volat opravara, nikto jej nepovedal, ze do umyvacky ide specialny prostriedok na umyvanie riadu a nie nasa "JAR".

Konecne by som rada zavolala domov, ze som docestovala v poriadku a vytacam 00421.., no ziaden ton a tak som zase na recepcii nasho hotela, ze do Europy sa musi najprv vytocit 011 a potom moje 421.

Po 2 tyzdnoch som prisla do verejnej pracovne a nechapala som ako sa da ta masina spustit a ako tam mam nahadzat peniaze, ked tam nie je ziaden otvor a tak mi pani "odvedla" zase vysvetluje, ze to si musim kupit kartu nabit ju a potom vsunut "sem" a bude to fungovat.

Dva mesiace po mojom prichode, ideme s kolegami na veceru na Sushi (typicke japonske jedlo, momentalne, nieco comu nemozem odolat), v japonskej restauracii su k dispozicii iba palicky a tak sa zase raz hanbim a uznavam, ze nemam ponatia, ako sa s tym je. A zase sa najde niekto, kto mi to trpezlivo vysvetluje. Nehovoriac o tom, ze z priloh, z ktorych si mam vybrat som, nerozumiem ani jednu.

Po case, prisla na rad kupa cez internet, zase neviem, co mam kliknut a ako to kupit (a to mam skoncenu informatiku) a zase volam kolegovi americanovi, aby mi pomohol. Prisla na rad aj taka rutinna zalezitost akoze prist na benzinku a natankovat benzin, no po 5 minutach skusania vselicoho som netusila, ako mozem dostat benzin do nadrze a tak som odkracala dovnutra benzinky, aby som sa opytala, tam mi povedali, ze musim najprv zaplatit a potom mi "to" spustia. No ani po zaplateni ziaden benzin do auta netiekol a tak som vratila do predajne druhy krat, kde mi pan vysvetlil, ze ked som pripravena natankovat musim zodvihnut jednu packu (prisaham vacku, to nebolo na masine napisane).

Po 5-tich mesiacoch zitia bez telefonu som zistila, ze ho potrebujem a tak sa pytam v robote, ako by som si ho mohla dat zaviest, kedze sa to da len telefonicky, skusam to, skladam, lebo po tretej otazke nechapem, co sa ma pytaju a tak to musi za mna spravit zase american.
Mohla by som pokracovat dalej a to som este nespomenula ani jeden pribeh, ako som nerozumela anglicke frazy.

Ako napr. prisla som velmi hladna do obchodu so sendvicami a pytala som si jeden so sunkou, syrom a paradajkou (myslela som si ako nasa bagetka), no prisla na rad otazka a chcete to na roll, bagel alebo hero ? (typy peciva), kedze som nicomu nerozumela a uz som sa hanbila pytat, tak som povedala tak nic dakujem pekne... Esteze ma pristavil dalsi zakznik a vysvetlil mi, co sa ma pytaju. Dalsi pribeh bol v dome mojho uz manzela, ked mi povedal "get out of here" (v presnom preklade vypadni odtialto, comu som rozumela a vo fraze ale netaraj) a ja som zobrala kabat a kabelku, ze mna nebude nikto odnikial vyhadzovat, esteze ma chytil na chodbe a vysvetlil mi to. Verte citila som sa velmi blba. Tiez sa mi stalo, ze sa ma moj uvadzaci ucitel opytal, do you want to go out with me? (co by bolo v preklade pod von so mnou alebo vo fraze chces so mnou chodit? ) a kedze sme tak chodili cez obed s kolegami niekde von zo skoly na obed, myslela som, ze sa pyta to iste. Tak som odpovedala kladne a na druhy den, cela zborovna rozpravala, ze spolu chodime. Nerozumela som, kym mi nevysvetlili frazu..

Dalej som nerozumela, preco si moj svagor vola stahovaciu sluzbu, ked ma 5 bratov a urcite by to spolu zvladli, no dozvedela som sa, ze stahovat nabytok moze len licencovany stahovak, v pripade, ze by poskodil vytah, ci stenu v budove, je poisteny a tak sa skoda vynahradi.. Rovnako to funguje s vodoinstelatermi, elektrikarmi, atd..Teda, to co si mi doma robime svojpomecne oni nemozu, lebo nemaju licenciu, tak ako by sa to mali naucit???

Tak ako vyzeraju moje "skusenosti" vzdelaneho slovaka s porovnanim, ze "blbi" americania nerozoznaju vnat mrkvi od petrzlenu, netusia ako sa robi doma tvaroh, nechapu, ze my zabijame cele prasa, ze pestujeme zeleninu na zahrade, ze sliepka znasa vajcia, ze jablka rastu na stromoch, ze chodime na huby, ze zbierame bylinky, ktore susime a potom varime z nich caj, ze vieme strikovat, vysivat, zasit gombik a nehovoriac o zemepise... Pytaju sa, ci Slovensko je jeden zo statov v USA, ci mame elektrinu (vid www.neradova.blog.sme.sk). Ozaj skusme sa opytat takeho 7 rocneho chlapca z Bratislavy, ktory nema babku na dedine, ci vie ako vyzera zabijacka, okopavanie zemiakov, tlacenie kapusty a mnohe ine veci... Mozno aj my sa pomaly k tomu zapadu priblizujeme.

A tak ruka na srdce kolki typicki slovaci, by zazili podobne zazitky, kym by sa nenaucili ako to v USA (alebo aj v inej krajine) funguje?? A kolki z nas nevedia vymenovat 50 americkych statov? A tak ani americania nevedia, kde sa nachadza Slovensko. Samozrejme viem, ze New York nie je cela Amerika, ale tu to funguje takto. A vsetky skusenosti aj inteligenocia su dosledkom prostredia, v ktorom sa nachadzame a ako velmi musime svoj inteligenciu vyuzivate, aby sme prezili.








Elena Rodriguez

Elena Rodriguez

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Šťastne vydatá za PuertoRičana so španielskym piezviskom. Rada spoznáva jednoduchých ľudí, ťešiacich sa z každého nového dňa. Snaží sa nebyť závislá od peňazí a zachovať si svoju jednoduchosť.Pracuje ako učiteľka matematiky na strednej škole v Bronxe (New York). Zoznam autorových rubrík:  z BronxuMoje pocitySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu