Ako som dostala ponuku rozpravat v Bronxe o socalizme.

Autor: Elena Rodriguez | 7.4.2006 o 1:50 | Karma článku: 15,91 | Prečítané:  3853x

Aj vy si z casu na cas spominate na pionierske organizacie a s nimi spojene rozne aktivity, ktore sme museli robit, no niektore z nich boli velmi poucne a my deti sme ich povazovali za srandu. Tak sa aj stalo, ze som sa pocas volnej hodiny ponorila do spomienok z detstva a zacala nahlas spominat. Mojim kolegom sa moje spomienky zdali byt neuveritelne a tak som v rozpravani pokracovala........

U nas je uz krasna jar a tak som stala pri okne a spominala na nase "Zelene Hliadky". V skole sme mali presny rozpis panelakov, vchodov a zoznam clenov Zelenych Hliadok, teda samozrejme ziakov nasej ZS. Veduca nasej hliadky bola ista siedmacka Danka. A tak sme si nasli odkaz v schrankach, ze v sobotu sa mame o 9:00 stretnut za nasim barakom a budeme cistit, co zima zanechala, teda vyhrabavat odpadky, staru travu atd...

    A tak sme vsetci s odpadkovymi kosmi naklusali v sobotu rano za panelak a cistili. Dalsiu sobotu sme mali priniest aj ockov s krompacmi, lebo sa mali sadit stromky. A tak sme vykopavali jamy na stromky, nosili vodu na polievanie a boli sme taki hrdi, ze robime nieco pre nase okolie. Po uspesnom sadeni stromkov sa nasi ockovia chytili malovat resp. zvyraznovat biele ciary na nasom ihrisku, natierat zabradlie, lavicky, ci navozit novy piesok do pieskoviska, samozrejme my deti sme pomahali ako sa len dalo. Trosku neskor predpokladam v lete, Danka zorganizovala dalsiu brigadu a to kosenie. Ockovia si priniesli kosy, my hrable a islo sa na to.  Ja som si tak priala byt Dankou ked vyrastiem a byt veducou nasej Zelenej Hliadky, no bohuzial alebo vdakabohu som nestihla vyrast.

Pri opisovani tohto zazitku som ani v najhlbsej pamati nemohla najst ako sa povie kosa po anglicky, tak som robila nazornu ukazku, co sa s tym robilo a ako.. Na to sa ozval kolega, to myslis to co malo ZSSR na zastave, no a uz sme boli doma...

   V tom ma dalsia kolegyna podporila, povedz nam este nieco ako to fungovalo za komunizmu. Tak este som si spomenula na pionierske schodzky,  na to sa ludia zacali smiat, no podotkla som, ze ja som tam chodila velmi rada, lebo sme sa tam hrali, spievali pesnicky, ktorym som v tom case aj tak nerozumela a hlavne sme nebehali bez dozoru po ulici a nerobili neplechu.

Po mojom 10 minutovom monologu som si vsimla, ze vsetci kolegovia prestali opravovat pisomky, vyplnat prezencky a so zaujmom na mna pozerali a pocuvali ma s otvorenymi ustami. Na to sa dvaja ucitelia historie ozvali: " My teraz preberame rozdiely medzi socializmom a kapitalizmom, mohla by si prist k nam do triedy porozpravat o tom?? Deti by boli take nadsene pocuvat nieco taketo."

Musela som to slusne odmietnut, kedze  pri pade zeleznej opony som mala len 10 rokov a v mojich spomienkach zostalo len to pekne, lebo to, co nebolo na systeme dobre, som ako 10-rocne dieta nevnimala. A uznajte rozpravat o tychto krasnych sobotnych brigadach ako o celom koncepte socializmu by naozaj nebolo ferove.

P.S. Prosim Vas neberte moj clanok ako spomienku na socializmus, je to spomienka na moje detstvo. Socializmus bol sucastou mojho detstva, ktore som mala ,vdaka mojej rodine, kraaaaaaaasne, tak preco nespominat v dobrom?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Po kose na Krym? Zakopnete o tank

Vreckový sprievodca cestovateľov po východných teritóriách, časť III.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.


Už ste čítali?