reklama

Pekny den ocami ucitela.

Dnes som zazila v skole moj rozpravkovy den. Mozno to bude tym, ze sa nam prazdniny nezadrzatelne blizia, no obycajne v taketo preprazdninove dni mavam opacne skusenosti. Rano som prisla na moju prvu hodinu a zaila som zazrak.  Moje deturence si urobili domacu ulohu (vsetky az na dvoch), po dlhom case malo zmysel prvych par minut venovat domacej ulohe, preleteli sme ju velmi rychlo, kazdy vedel o com je rec, dokonca sa deticky pretekali v roznych postupoch riesenia prikladov so spravnymi vysledkami.  Dalsiu hodinu ucim informatiku ....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Momentalne sme dobrali Excel a mame zacat s Power Pointom, no kedze to nema zmysel dva dni pred prazdninami, rozmyslala som, co by som vymyslela, aby som nebola nudna... Kedze ma nic rozumne nepadlo, chcela som im dat, tak vytuzenu, hodinu na internete, nuz som napisala na tabulu instrukcie: Relaxujte a venujte sa svojim oblubenym webom. Po tom ako som povedala, ze instrukcie su na tabuli, zacalo sa somranie... Skoncilo vo chvili, ked si prvy dobrovolnik precital zadanie a kedze neveril vlastnym ociam cital nahlas, v tom nastal v triede potlesk, vykriky a radost. Samozrejem som vysvetlila dovod a ponukla som, ze ak sa niekto nieco chce opytat este k Excelu, ze moze prist ak viem odpoviem. Na moje pocudovanie sa taki studenti nasli... Tak nie kazdy ma skolu na haku...

 Moja najhorsia dvojhodinovka (z nej pochadza najviac mojich zazitkov) sa blizila, no rozhodla som sa dat jeden primitivny test, pred dvoma tyzdnami sa tam stal totiz zazrak. V tejto triede su 3 chlapci, ktori matiku neznasaju, nerozumeju a rozumiet ani nechcu. Po rodicovskom (boli tam rodicia len jedneho z trojice) sa zacala zaujimava spolupraca a rodicovskym postihnuty Viliam zacal sirit pracovnu naladu v radoch mojich troch "nikdynicnerobiacich". Takze po 2 tyzdnoch tvrdej prace (kazde zaciatky su tazke) som im chcela ukazat, ze matika nie je taka tazka a pokusila som sa vymysliet test, ktory by mohli zvladnut aj "zaciatocnici". A stalo sa tak!! Samozrejme nedockavo cakali na vysledky a ich testy som "musela" opravit na hodine. A tak sme sa vsetci radovali, tlieskali si k uspechu, podavali ruky a dokonca aj objatia. Ja som gratulovala im a oni zase mne dakovali za pomoc... To uz bolo na moju karieru v jeden den v Bronxe privela. Preplesla som sa, zistila, ze nesnivam a pokracovala v uspesnom dni.

Na poslednu hodinu prisli 2 studenti na zozname ich mam len 4, lebo viaceri sa do kategorie x-krat prepadnutych nedostali. Takze tam vladne rodinna atmosfera. Dokonca v tejto atmosfere je donuteny otvorit zosit aj Brandon, ktory vraj normalne nic nikdy nerobi (na inych predmetoch). No a kedze sa tak snazi, neprepadol a matika bol jediny predmet, ktory presiel, tak mi to dava aj patricne pocitit. V tej rodinnej atmosfere moje 4 deticky presne vedia, ktore slova neviem vyslovit. (Napr. total vyslovujem ako v spanielcine pi** a mnoho dalsich zadrhelov). Tak pomedzi ratanie prikladov sa ma opytaju, preco hovorim together (spolu) namiesto total a spolu sa casto nasmejeme. A tak poctivo opakujem slovicka, ktore nevyslovujem dostatocne americky. Prebrali sme aj rastenie cernosskych vlasov a ich upravu. Poznate to, ako sa medzi svojimi casto smejeme na forikoch starych niekolko rokov a len my vieme suvislosti... A oficialny den bol za nami.


Do toho si ma vyhladal moj zlatusik, africky chlapec, ktory sa chce dostat na vysku a tak v ramci mojho osobneho volna, riesime "normalnu" stredoskolsku matiku. Tam som dostala vyznamenanie: Ty si ta najmudrejsia ucitelka na svete. Tak som mu vysvetlila, ze keby som bola az taka mudra, tak ucim na Harwarde a nie v Bronxe, no moj zlatusik sa nedal, ze mne moze doniest akykolvek tazky priklad a ja ho vzdy vyriesim za 2 minuty a bez kalkulacky. Na to som reagovala, ze aj on to bude tak vediet, len musi viac pocitat a este mu chyba tych 5 rokov vysky.. A objavil sa moj zlatusik z Jamajky s prosbou, Miss prosim Ta vysvetli mi toto po europsky, lebo ja to tou americkou cestou nerozumiem, no nasmiali sme sa.

 Moje popoludnie pokracovalo poobednou skolou (dobrovolna skola pre deti, ktore prepadli a chcu si dohnat kredit), tam to ide ako po masle, lebo kto tam nechce byt nemusi... No videl ma kolega s jeho 3-ma neznesitelnymi detickami a tie deticky ratali, az sa im z hlaviciek parilo, pisali vysledky na tabulu atd... Kolega si ma zavolal na bok, ze ako to robim, ze pre mna tie decka makaju a v jeho triede robia iba "galibu"....


To mi uz prsalo do nosa a bolo 18:00, teda cas opustit moju skolicku a pobrat sa domov. Neuverite, chcela som, aby sa ten den nikdy neskoncil, ani domov som sa neponahlala. A vtedy som pochopila, ze cela moja praca ma zmysel, ak zazijem takyto den len raz do roka, aj tak ma zmysel chodit do roboty a rozdavat lasku a matematicku nadej. Nadej vo mne este stale nezomrela,ved ta zomiera posledna....


Elena Rodriguez

Elena Rodriguez

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Šťastne vydatá za PuertoRičana so španielskym piezviskom. Rada spoznáva jednoduchých ľudí, ťešiacich sa z každého nového dňa. Snaží sa nebyť závislá od peňazí a zachovať si svoju jednoduchosť.Pracuje ako učiteľka matematiky na strednej škole v Bronxe (New York). Zoznam autorových rubrík:  z BronxuMoje pocitySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu