Pohotovosť (Emergency room)

Autor: Elena Rodriguez | 8.12.2006 o 0:08 | Karma článku: 11,81 | Prečítané:  10383x

Pamätate si vašu poslednú  návštevu pohotovosti? Takú klasickú, prídete do ambulancie, kde vyrušíte TV sledujúci personál a  vysvetlíte čo vám je. V lepšom prípade odchádzate za 20 min s receptom na antibiotiká a v horšom za hodinu s lístkom na ďalšie vyšetrenie, RTG alebo pod.  V Bronxe to funguje trošku inak.

Minulý týždeň som čakala manžela, prichádzajúceho z roboty, vo dverách zo slovami : "Ideme na pohotovosť". Ten si len mlčky zobral noviny (pochopila som neskôr) a odkráčali sme do auta. Na pohotovosť sme prišli asi o 20:00. Tu som sa ocitla v miestnosti nápadne pripomínajúcej seriál Pohotovosť. Pohotovosť zaberala v  danej nemocnici celé prízemie a spolu s cca 100 zamestnancami na danej smene , to  vyzeraalo neskutočne chaoticky.

Najprv som sa dostala ku sestričke prvého prijímu, ktorá zistila, či nezomieram a  naklepala do počítača základné údaje a ťažkosti. . Počas čakania na riadnu setričku som vyplnila formulár poisťovňou začínjúcich a  ukončeným vzdelaní končiacich otázok. To boli informácie, ktoré boli potrebné na vyfakturovanie mojej návštevy.

Postupne asi o 21:00 som sa dostala k sestričke, ktorá mi zobrala, moč a krv na rzbor. Taktiež mi otvorila účet, do ktorého boli zapísané, všetky úkony a vyšetrenia, ktoré som absolvovala. Každý pacient ma pridelenú sestričku, ktorá rozhodne o potrebných vyšetreniach a zavolá príslušného lekára, laboranta, či sanitára.  Na pohotovosti urobia každému rozbor krvi a moču, bez výsledkov žiaden lekár nevydá recept, či nevysloví diagnózu. Rozbor trvá obyčajne okolo 2:00 hodín.  

 

V tom si ma vyzdvihol sanitár s vozíčkom - striktné pravidlo pohotovosti, pacienti sa prepravujú na posteliach alebo vozíčkoch a odviezol ma na sono. Tam som si počkala na laborantku, ktorá mi hneď vo dverách oznámila, že hocičo bude vidieť, nič mi nemôže povedať. Informácie o zdravotnom stave môžu pacientovi  dávať len lekári.

Po ďalšej pol hodine som sa dočkala niekoho, kto ma odviezol naspäť na hlavný príjem. Hlavný príjem je obrovská miestnosť s oválnym barovým pultom v strede, kde sú písacie stoly a počítače. Po obvode miestnosti je asi 50 lôžok, ktoré sa v prípade potreby dajú oddeliť súkromie poskytujúcim závesom. Za  každou posteľou sa nachádza krabica gumených rukavíc, resustitátor, elektrický teplomer, váha injekčné striekačky a plné šuflíky ďalších náradí.

Okolo 23:00 so sa stretla s lekárkou, ktorá už mala k dispozícií výsledky krvi a snímky. Po vyšetrení mi oznámila, že zavolá lekára špecialistu.Lekárka špecialistka prišla okolo 00:30, prezrela všetky dokumenty a povedala uzáver. Po ňom mi oznámila, že ide zavolať môjmu lekárovi, že čo chce so mnou robiť. Na to som sa zmohla len na poznámku, že je jedna hodina po polnoci. Ona sa len usmiala a povedala, že na tom predsa nezáleží. Môj lekár rozhodol, že ma majú prijať a on ma príde ráno odoperova predtým, ako otvorí ambulanciu.

Doma na Slovensku by to celé trvalo 1 hodinu a môj lekár by sa o mojom probléme dozvedel týždeň neskôr z prepúšťacej správy.  Pvý krát som sa ako pacient cítila nesmierne dôležito.  Stála som za nočný telefonát do súkromia môjho ambulantného lekára.

V ďalšom príspevku:  O tom ako prebiehal môj 16 hodinový pobyt v nemocnici.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Po kose na Krym? Zakopnete o tank

Vreckový sprievodca cestovateľov po východných teritóriách, časť III.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.


Už ste čítali?