Z pohotovosti do nemocnice.

Autor: Elena Rodriguez | 13.1.2007 o 23:40 | Karma článku: 13,20 | Prečítané:  8229x

Tento článok je pokračovaním článku "Pohotovosť", kde som oísala svoje zážitky z pohotovosti v Bronxe. Po tom ako padlo rozhodnutie môjho lekára, že ma majú prijať som neudržala emócie a rozplakala som sa. To bolo to posledné, na čo som bola v noci o 2:00 po šiestich hodinách na pohotovosti pripravená. V tom sa ma môj manžel opýtal, prečo plačem a ja som sa zmohla len na plačlivé, veď nemám so sebou zubnú kefku, papuče, pyžamo a ani toaletný papier.  On si chudák myslel, že ma chytil amok bolesti a rozprávam z cesty. No ja som nemeškala a proaktívne som sa išla opýtať sestričky, či môžem ísť domov, že ráno o 7:00 budem naspäť. Dozvedela som sa, že ak opustím priestory pohotovosti všetky vyšetrenia vrátane rozboru krvi mi budú musieť robiť znova. Zase som zabudla, že som v Bronxe a predajcovia drog sú na každom kroku a to si predsa nikto nezoberie na zodpovednosť, aby brali pod nôž zdrogovaného pacienta.  A zvyšok som pochopila až na treťom poschodí....

Na pohotovosť si ma prišiel prevziať sanitár, nasadla som na vozík a davaj nekonečnými chodbami k výťahom. Každú chvíľu som chcela z vozíka vyskočiť, lebo som mala pocit, že zákruty nevyberieme. No sanitára neopúšťal humor ani v neskorú nočnú hodinu, tak som sa dozvedela, že mám tú česť s najskúsenejším šoférom v budove a že na vozíky a postele na kolieskach má aj vodičák. Keďže sme v USA a tu existujú licencie aj na čistenie toaliet, doteraz neviem, či ten vodičák bol len vtip.

Keď som videla svoju izbu zostala som v nemom úžase. Dve postele oddelené závesmi, dva televízory, dva telefóny a kúpelňa súčasťou izby. Tak toto som videla doteraz len vo filmoch. Po piatich minútach prišla sanitárka s balíčkom hygienických potrieb, ktorý obsahoval lavórik, handričku na umývanie, zubnú kefku a pastu, pohár, džbán na vodu, ponožky s protišmykovou chodidlovou časťou, telové mlieko, ústnu vodu, papierové vreckovky, hrebeň, bielu huňatú osušku a antibakteriálny roztok na rany. Do toho doniesli pohodlné kreslo pre manžela, aby mohol zostať so mnou.

V ďalšej fáze som objavila elektricky vyhrievanú posteľ s možnosťou nastavenia výšky postele, výšky záhlavia a tiež elektronicky nastaviteľnú tvrdosť matraca. Alica v krajine zázrakov by bolo vhhodné pomenovanie mojich pocitov.

Nezabudnuteľnou príhodou bola aj sestrička, ktorá prišla s desať stranovým dotazníkom obsahujúcim asi 130 otázok. Tie najprekvapivejšie boli, či nemám doma niekoho alebo zvieratá, o ktoré sa nemá kto postarať, že by poslali sociálneho pracovníka, či sa nechcem rozprávať so sociológom, psychológom alebo iným špecialistom vrátane duchovného hocijakého z 10 vymenovaných náboženstiev a na koľkých vankúšoch spávam doma.

Operačka sa uvolnila až o 14:00 popoludní a tak som sa ocitla na kolieskovej posteli obklopenej troma lekármi, ktorí sa mi predstavili a podrobne mi opísali postup zákroku, ktorý absolvujem. Celá operácia trvala 25 min. v celkovej narkóze, po nej som sa zobudila JIS-ke, kde som strávila 30 minút. Na izbu ma previezli 15:30 a 16:30 som už odomykala dvere nášho bytu s prepúšťacím listom, v ktorom stálo, že pacient je schopný nastúpiť do zamestnania na ďalší deň ráno.

Sila nie? Alebo kapitalistický svet nemrhá pracovnou silou a peniazmi poisťovňe?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Po kose na Krym? Zakopnete o tank

Vreckový sprievodca cestovateľov po východných teritóriách, časť III.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.


Už ste čítali?