Z pohotovosti do nemocnice.

Autor: Elena Rodriguez | 13.1.2007 o 23:40 | Karma článku: 13,20 | Prečítané:  8222x

Tento článok je pokračovaním článku "Pohotovosť", kde som oísala svoje zážitky z pohotovosti v Bronxe. Po tom ako padlo rozhodnutie môjho lekára, že ma majú prijať som neudržala emócie a rozplakala som sa. To bolo to posledné, na čo som bola v noci o 2:00 po šiestich hodinách na pohotovosti pripravená. V tom sa ma môj manžel opýtal, prečo plačem a ja som sa zmohla len na plačlivé, veď nemám so sebou zubnú kefku, papuče, pyžamo a ani toaletný papier.  On si chudák myslel, že ma chytil amok bolesti a rozprávam z cesty. No ja som nemeškala a proaktívne som sa išla opýtať sestričky, či môžem ísť domov, že ráno o 7:00 budem naspäť. Dozvedela som sa, že ak opustím priestory pohotovosti všetky vyšetrenia vrátane rozboru krvi mi budú musieť robiť znova. Zase som zabudla, že som v Bronxe a predajcovia drog sú na každom kroku a to si predsa nikto nezoberie na zodpovednosť, aby brali pod nôž zdrogovaného pacienta.  A zvyšok som pochopila až na treťom poschodí....

Na pohotovosť si ma prišiel prevziať sanitár, nasadla som na vozík a davaj nekonečnými chodbami k výťahom. Každú chvíľu som chcela z vozíka vyskočiť, lebo som mala pocit, že zákruty nevyberieme. No sanitára neopúšťal humor ani v neskorú nočnú hodinu, tak som sa dozvedela, že mám tú česť s najskúsenejším šoférom v budove a že na vozíky a postele na kolieskach má aj vodičák. Keďže sme v USA a tu existujú licencie aj na čistenie toaliet, doteraz neviem, či ten vodičák bol len vtip.

Keď som videla svoju izbu zostala som v nemom úžase. Dve postele oddelené závesmi, dva televízory, dva telefóny a kúpelňa súčasťou izby. Tak toto som videla doteraz len vo filmoch. Po piatich minútach prišla sanitárka s balíčkom hygienických potrieb, ktorý obsahoval lavórik, handričku na umývanie, zubnú kefku a pastu, pohár, džbán na vodu, ponožky s protišmykovou chodidlovou časťou, telové mlieko, ústnu vodu, papierové vreckovky, hrebeň, bielu huňatú osušku a antibakteriálny roztok na rany. Do toho doniesli pohodlné kreslo pre manžela, aby mohol zostať so mnou.

V ďalšej fáze som objavila elektricky vyhrievanú posteľ s možnosťou nastavenia výšky postele, výšky záhlavia a tiež elektronicky nastaviteľnú tvrdosť matraca. Alica v krajine zázrakov by bolo vhhodné pomenovanie mojich pocitov.

Nezabudnuteľnou príhodou bola aj sestrička, ktorá prišla s desať stranovým dotazníkom obsahujúcim asi 130 otázok. Tie najprekvapivejšie boli, či nemám doma niekoho alebo zvieratá, o ktoré sa nemá kto postarať, že by poslali sociálneho pracovníka, či sa nechcem rozprávať so sociológom, psychológom alebo iným špecialistom vrátane duchovného hocijakého z 10 vymenovaných náboženstiev a na koľkých vankúšoch spávam doma.

Operačka sa uvolnila až o 14:00 popoludní a tak som sa ocitla na kolieskovej posteli obklopenej troma lekármi, ktorí sa mi predstavili a podrobne mi opísali postup zákroku, ktorý absolvujem. Celá operácia trvala 25 min. v celkovej narkóze, po nej som sa zobudila JIS-ke, kde som strávila 30 minút. Na izbu ma previezli 15:30 a 16:30 som už odomykala dvere nášho bytu s prepúšťacím listom, v ktorom stálo, že pacient je schopný nastúpiť do zamestnania na ďalší deň ráno.

Sila nie? Alebo kapitalistický svet nemrhá pracovnou silou a peniazmi poisťovňe?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Českí veriaci: Slováci, s Pavlúsom ste prišli o veľa

Evanjelický farár Jakub Pavlús, ktorého prepustili za názor na homosexuálne manželstvá, si našiel nový zbor na Morave.

KOMENTÁRE

Čo je prípad Pavlús oproti kotlebovským kňazom

Zdá sa, že cirkvi si nešťastne vybrali nepriateľa.


Už ste čítali?