Deti rozmaznané chudobou.

Autor: Elena Rodriguez | 14.1.2007 o 16:35 | Karma článku: 17,62 | Prečítané:  4362x

Bronx patrí vo všeobecnosti ku najchudobnejšej časti New Yorku a tak tu existujú rôzne programy, ktoré túto cieľovú skupinu detí zvýhodňujú. Na jednom z takýchto projektov sa od septembra aktívne podieľam ako školský koordinátor. Je to program, ktorý funguje ako družba medzi našou školou a veľkou finančnou inštitúciou Bear Stearns, ktorá má sídlo v centre New Yorku Manhatane. Na danom projekte participuje 18-20 najlepších detí z každého ročníka. Základnou myšlienkou programu je spáriť každého participujúceho študenta s jedným zamestnancom firmy a vytvoriť vzťah starší a mladší súrodenec. Cieľom programu je, aby detí z rodín, kde sa na vzdelanie nekladie veľký dôraz, videli pracovisko a život ľudí, ktorí si našli dobre platenú prácu na základe svojho vzdelania. Takto sa študenti motivujú a podnikajú spoločné kroky pripravy na vysokú školu. Jednou z mnohých aktivít spomínanej firmy bolo pozvanie všetkých zainteresovaných na deťmi obľúbený basketbalový zápas NBA do obrovského centra Madison Square Garden na Manhatane. To bolo hanby.....

Spolu so študentami chodíme raz do týždňa do firmy, kde sa stretávajú so svojimi mentormi. K samozrejmosti patrí financovanie cestovného tam a späť ako aj občerstvenie, ktoré ich vo firme čaká.

Tak tomu bolo aj v piatok, zaplatila som cestovné pre študentov a išli sme na stretnutie priamo do dejiska basketbalového zápasu.  Tam na nás čakali okrem zástupcov firmy aj predstavitelia  basketbalového tímu a usadili nás do prvých radov hneď vedľa ihriska. Nasledovala diskusia so známymi hráčmi, fotenie, autogramiáda a sledovanie predzápasovej rozcvičky hráčov.

Tu nastal zlom, keď  sme deťom oznámili, že sa ideme presunúť na naše miesta, ktoré boli v hornej časti hľadiska. A nasledovalo: "Lakomí Bear Stearns , ani len dobré lístky nekúpili, kto ide sedieť tak vysoko, také lístky  sme si mohli kúpiť aj sami." Podotýkam, že len pár zo 60-tich detí už niekedy videli NBA naživo.  Potom nastúpil hlad a každú minútu sa ma prišiel niekto opýtať kedy a čo budú jesť.  Na začiatku padla myšlienka, že pre rozľahlosť štadiónu a množstvu malých stánkov s občerstvením, rozdajú deťom istú sumu peňazí a každý si môže kúpiť, čo uzná za vhodné. To deti patrične nahlas ohundrali, že čo si za danú sumu môžu kúpiť  (suma stačila na malú pizzu a nápoj). Tak sa nakoniec kupovalo občerstvenie hromadne a otázky kedy to už bude neutíchali. Na záver sa objednalo 60  pollitrových  nápojov 4 druhov, no pre spôsob sedenia v radoch nebolo možné rozdať nápoje podľa výberu, rozdávali sme ich zaradom. V tom nastali hádky, že ten má kolu a iný sprite a to už nevydržala hlavná organizátorka podujatia a rozplakala sa.

Cítila som sa veľmi trapne a zahanbene za svoje deti, ktoré si nevedia vážiť ničoho a všetko považujú za samozrejmosť, veď im to predsa patrí a všetko je zadarmo (ako som už opísala v predošlých článkoch, škola, cestovné, obedy i školské potreby sú zadarmo). Nezabúdajúc fakt, že každý študent mal zabezpečený a zaplatený taxík domov, keďže basketbal končil 22:30.

Mladej žene sme vysvetlili, že si to nemôže pripúšťať, že len opakovaná diskusia o problémoch môže zmeniť postoje a myslenie detí. Už teraz si pripravujem trefné slová, ktorými by som navodila diskusiu a zmenila životné postoje a myslenie mojich zlatúšikov. 

Možno raz....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Chceli ju dať zabiť: Polícia mi oznámila, že za mňa vypísali 20 miliónov korún

Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska.

KOMENTÁRE

Rusko: Keď úspešných mužov dobiehajú staré hriechy

Môžeme podozrenie polície nazvať odôvodneným?

DOMOV

Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska

V roku 1997 si Rusko údajne objednal vraždu.


Už ste čítali?